Recenzie:
Fantóma Manhattanu spája s Fantómom Opery okrem hlavnej postavy Erika Muhlheima aj téma lásky až za hrob, ktorá sa končí tragicky.
Svetoznámy anglický spisovateľ Frederick Forsyth siahol po diele Gastona Lerouxa Fantóm Opery z roku 1910, ktoré sa preslávilo až zásluhou filmovej verzie. Filmové spracovanie sa odklonilo od Lerouxovho zámeru. ,,Webber pochopil, že to vôbec nemal byť strašidelný príbeh založený na nenávisti a krutosti, ale skutočné rozprávanie o vtieravej a neopätovanej láske zúfalo zohyzdeného člena ľudského plemena, odsúdeného na dobrovoľné vyhnanstvo, k prekrásnej mladej opernej speváčke, ktorá sa napokon rozhodne dať svoju lásku pohľadnému nápadníkovi zo šľachtického stavu(s. 10) . Forsyth vychádza práve z tohto poznatku. Svoj príbeh začína tam, kde sa Lerauxov končí. Unesú mladú speváčku Kristínu Daaé, následne sa objaví a zmizne Fantóm. Forsyth sleduje Fantóma na úteku, rozvíja spleť príbehu až do jeho prirodzenej smrti. Tvorca mnohých bestsellerov necháva svojho hrdinu Erika Muhlheima, alias Fantóma Opery, vylodiť sa v Manhattane a zmení ho na Fantóma Manhattanu. Z podzemia parížskej Opery, ktorú dal postaviť Napoleon, derie sa do výšok. Najskôr sa vyšplhá na vrchol spoločenského rebríčka, zaradí sa medzi najvyššiu smotánku, patrí mu takmer celý Manhattan. Neskôr siaha až k nebesám. Dá si postaviť najvyšší mrakodrap, aby bol bližšie k slnku. Neobyčajný prechod z tmavého podzemia na výslnie rámcuje celý záhadný príbeh.
V Predhovore Forsyth vyčíta Lerouxovi nepodložené tvrdenia a faktické nezmysly. Dáva Lerouxovi, ale najmä čitateľovi lekciu o fikcii. Čo sám ako skúsený prozaik napíše, nikdy nevyhlási za čistú pravdu alebo nepravdu. Preto poskytuje čitateľovi viacero pohľadov. Príbeh Fantóma Manhattanu necháva rozprávať niekoľkým postavám — aktérom či pozorovateľom udalostí. Takto sa odosobnil od príbehu a podal ho realistickejšie. Jeho Fantóm sa v závere mení na človeka s dobrým srdcom, hoci tvár má stále znetvorenú. Premenu zo zloducha na dobráka zahaľuje tajomstvo. Tajomstvom je zahalený aj syn zavraždenej speváčky Kristíny, ktorého biologický otec je neznámy. Ďalšou dôležitou témou je honba za majetkom. Zaslepenosť zlatom. Chamtivosť, ktorá spôsobí vždy len nešťastie a utrpenie.
Detektívnemu príbehu nechýba ani trocha filozofie: ,,Bez sĺz by nebolo úsmevu. Bez bolesti by nenastala úľava. Bez otroctva by nejestvovala sloboda. Bez prehier by vymizli víťazstvá. Bez hrubosti by sa stratila slušnosť. Bez úzkoprsosti by nebolo tolerancie. Bez zúfalstva by nebol dôvod jasať. Bez hriechu by určite nebolo vykúpenia (s. 151).
Kultúrna revue 14-15/2000
